Sú to tí, ktorých staroba, choroby, úrazy, nevládnosť , alebo len obyčajná samota ešte len čakajú. Sú to tí, ktorí ešte nemali „šťastie" vidieť a pocítiť kto je ich priateľ, kto obetuje seba pre nich.
Ale keď niekto haní svoje kolegyne, vyťahuje veci z kontextu, pokúša sa rozprúdiť zlú krv to ten nepatrí medzi nás. Každý má právo mať názor, ale nemá právo posudzovať iných. Hlavne ten, ktorý ani nebol prítomný počas „výjavov", keď sa diali.
Vyberať slovíčka a vyťahovať ich na svetlo, vracať sa k nim. Nevidím v tom žiadny kladný úmysel, ani zmysel pre nikoho. Nech sa každý hanbí sám za svoje výroky nech ich má stále pred očami. Nezmazala by som ich a nepovolila by som vymazávanie už poslaných príspevkov ani jednej strane- administrátorovi, ani diskutujúcemu. Hovoriť o ľuďoch , citovať slová ľudí, ktorí ani nemuseli byť sestrami, ale len imaginárnymi postavičkami na verejnej sociálnej sieti.
Nie je nám , ani nikomu potrebných sudcov. Pretože každý si je sudcom ,aj katom sám. Pretože aj sestry sú ľudia a máme srdce, máme mozog a máme svedomie.
Máme vlastné životy- dva vlastné životy. Máme starosti a bôle, ktoré musíme skrývať, aby sa tí druhí mohli usmievať. Máme nadpriemerné emócie, intuíciu. Naučili sme sa robiť rýchlo, presne ako to situácia vyžaduje.
Nikto nemôže povedať to je zlé a to je dobré, pretože čo je zlé pre jedného, môže byť dobré pre ostatných (a naopak).