Sestra a pacient sú priatelia- časť tretia : Kópia

Autor: Svetlana Schubertová | 28.9.2013 o 12:55 | Karma článku: 11,13 | Prečítané:  840x

Uvedomenie si nebolí, uvedomenie si prekvapuje. Môj priateľ zvoní ,prichádzam k nemu. Nepokojne leží v posteli a z kúpeľne počuť zvuky zvracania. Vidím, že má obavy, či ho čaká to isté. Vymieňam mu fľašu a vo vnútri sa usmievam. Čakám otázku, ktorá neprichádza. Jeho pohľad smeruje ku dverám kúpeľne. (Ale prečo to nepovie nahlas?)

Po chvíle vchádzam s lekárom v pätách na izbu. Lekár sa ujíma môjho skúseného priateľa a vypytuje sa ho ako sa cíti, či nepotrebuje ďalšie lieky proti nevoľnosti. Ja držím za ruku priateľa s vystrašeným pohľadom a upokojujem ho, že každý liečbu ináč znáša. Je to pravda - priateľov neklameme. Zvoní zvonček. Ešte sa na priateľa usmejem a vykúkam na chodbu. „idem“ kričím a mierim k červenému svetieľku. Kolegyňa medzitým zvonček vypína a píše zápis do počítačového systému, alebo vybavuje nové lekárske ordinácie. Vychádzam s prázdnou infúznou fľašou v ruke a vrážam do kolegyne. Rýchlo mi povie čo skúsenému priateľovi podala. Ja jej oznamujem, že priateľ na štvorke pod oknom „dotiekol“. Nevieme, ktorá z nás sa dostane z oddelenia skôr k počítaču, aby spravila záznam. Pokúšame sa každá o všetkom vedieť, ale nie vždy to ide. „sestrička“ rozlieha sa chodbou. Obe zdvihneme hlavu ku sveteľným signalizáciám a čakáme, kde to zasvieti. Hlas sa na chodbe ozýva. Rozdelíme sa a každá ide iným smerom z izby do izby, kde sa čo deje. „ sestrička, prosím vás podajte mi šálku“ „ sestrička, upravte mi podhlavník“ „ pomôžte mi otočiť sa“ „ tri dni som nebol (na veľkej)“ ...a ďalšie dôležité, veľké maličkosti ... Vchádzam do vyšetrovne, kolegyňa robí zápis . Zvonček. Pozriem na signalizáciu, volá môj nový priateľ. Vypínam uši píliaci zvuk a ponáhľam sa za ním. So svojím spoluobyvateľom sedia na posteliach a smejú sa. Nedávam najavo prekvapenie. Úsmev. „no ako chlapi?“ „prepáčte sestrička, ale poviem Vám vtip“ Očkom pozriem na dotekajúcu infúziu: „tak do toho a zajtra mi ho povedzte znova, ja vtipy zabúdam“ Moji priatelia sa bavia a chodba stíchla. Vôňa kávy. Šalát uvoľnenia a zmiešaných energií.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.


Už ste čítali?