reklama

Zima, strach, bezmocnosť

K napísaniu tohto článku ma "donútil" pocit bezmocnosti....podobný, aký som videla v očiach toho bezdomovca.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu

Vlastne dvoch, v priebehu jednej minúty.Ale aj keď obaja boli na tom tak isto,predsa boli odlišní a inak aj na mňa zapôsobili....možno to spravila aj tá situácia.Kto mal viac?Vychádzala som z hypermarketu Tesco...tu ma hneď ovalil smrad a môj zrak spočinul na prvom z nich. Bol malý, tenký, špinavý, zarastený, pocikaný. Rifle sa mu lepili na stehná aj lýtka. Môj priateľ vyberal peniaze, tak sme sa tam, zdržali-mala som čas aby som si ho prezrela...mal modré oči...modré ako moja dcérka, ale však to čo bolo v nich mi drásalo srdce. Bibka /dcérka/ od neho nevedela odtrhnúť zrak. Ja som zase nevedela na čo myslí. Vlastne ani neviem,nepýtala som sa,len som si uvedomila,že "toto" ešte nezažila.Zrazu prišial asi 150 kg mladík z ochranky a začal na tú malú kôpku nešťastia kričať, nech vypadne, že tam nemá čo robiť...ujo si pomaličky začal baliť svoju igelitku a deku, ktorá vyzerala dosť "podozrivo"....párkrát sa ešte otočil, či naozaj musí, ale hora mäsa tam stále stála. Dvere sa otvorili a mňa ovalil chlad...chlad,ktorý mi vniesol myšlienku, že možno je to jeho posledná noc. Priateľ v tom podišiel ku mne, upravil mi šáľ na krku a ja, nevediac ako pomôcť som sa spýtala, či mu niečo nedáme. Nemali sme veľký nákup, ale niečo mu odniesol..pekne zabalené, čisté, teplé a voňavé....keby to ešte chcelo byť nemíňajúce sa.Sledovala som čo ujo s malým balíčkom spraví...zobral ho do ruky a do vrecka sa pozrel až keď môj priateľ odchádzal/ ten sa už ponáhlal ku nám,lebo mňa a Bibku začal otravovať ďalší bezdomovec/.... a balíček ako vzácny poklad si vložil do igelitky. Tento bol iný...stál pri nákupných vozíkoch, kde ľudia nemôžu povedať že nemajú drobné, alebo, že ich nemajú po ruke.Bol statne stavaný, mladý, nesmrdel /aspoň to nebolo cítiť/...a rovno si vypýtal päť korún.Vo vozíku sme mali žetón, strčila som ruku do vačku,kde mám väčšinou kopu drobákov...boli tam aj teraz,vysypali sme mu ich do dlane...nebolo tam veľa...asi štrnásť korún...a ponáhlali sme sa na autobus.Na zástavke sme rozoberali, ktorému sme dali viac a my sme sa zhodli, že je pravda pravdúca, keď sa hovorí : menej je niekedy viac.Prvému sme dali dva rožky a kávenky /0,90 + 0,90 + 7,50/Druhému asi štrnásť korún, ktoré nemusel minúť len na správnu vec.Dnešný článok v sme o sedemnástich mŕtvych ma utvrdil v tom, že ak sa už človek nemôže spoľahnúť ani na seba, nikto mu nepomôže. Aj keby každý občan dal bezdomovcovi, alebo žobrákovi dva rožky, či štrnásť korún, nič by sa nezmenilo. Tí čo môžu pomôcť, nepomôžu. Ale možno raz....

Svetlana Schubertová

Svetlana Schubertová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

iba som Zoznam autorových rubrík:  Moje: prečo?pohľadySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu