Batožinu dokumentácie roztriedim a pozapisujem na patričné miesta, niektoré aj na tri (ale keď neviem, ktoré je najdôležitejšie). Do počítača zadám údaje o mojom priateľovi. A môže sa „kaša“ navariť.Kolegyne o poschodie nižšie „navaria“ a bežím si pre nachystané fľaše „šité“ na mieru pre môjho priateľa a vchádzam do izby k nemu. Môj priateľ vyvalí oči na sedem infúznych fliaš :“To je všetko pre mňa?“ nájde reč.Potvrdím to a odrapocem si poučenia a slová pre jeho uspokojenie .Podám liek, strieknem prvú striekačku do pripravenej kanyly, upozorňujem priateľa, že tento liek môže štípať, prepojím na prvú infúziu. Priateľ pozorne sleduje moje kmitajúce prsty a potom kvapky padajúce do jeho žíl. Znova upozorňujem, aby pri hocijakom novom pocite zvonil a nečakal.Odchádzam z izby, hneď počuť, že skúsenejší priateľ ležiaci vedľa je ochotný nového spoluobyvateľa poučiť o všetkom možnom aj o tom, čo iba počul. Nevadí, ale nie je sám. Nabudúce už bude skúsený aj on.Zvoní, prvá fľaša dotiekla a kým vymením za ďalšiu, zasype ma otázkami, čo má cítiť, ako to bude, koľko toho bude. Kým spustím ďalšiu fľašu skontrolujem ihlu a popritom odpovedám na otázky. Upokojenie, smiech.Keďže som sa na izbe vysvetľovaním zdržala dlhšie, zápis do počítačového systému nie je presný. Ale priateľ je prednejší.Fľaša za fľašou, otázky za otázkami. „Dúfam, že aj pijete !“ úsmev„Také čo by som chcel tu nemám“ prichádza humor a uvoľnenie„Doma bude, tu musia stačiť minerálky“ odchod z izby a ďalší priatelia.Zrážky s kolegyňami na chodbe.Kolotoč pocitov a zmiešaných energií.
18. sep 2013 o 19:49
Páči sa: 0x
Prečítané: 995x
Sestra a pacient sú priatelia- časť druhá : Obavy z liečby
Uvedomenie si nebolí, uvedomenie si prekvapuje. K môjmu priateľovi prichádza lekár a druhýkrát ho vyšetrí. Vyspovedá ho, poučí ho o ďalšom dianí a o liečbe (jej účinkoch žiadúcich aj nežiadúcich). Za chvíľu sa bude môj priateľ na to pýtať ešte aj mňa. Bude sa chcieť uistiť(Ale prečo to nepovie nahlas?)
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)